Upozornenie pre chovatelov králikov
Infekčné ochorenia králikov
MOR KRÁLIKOV
Mor králikov (vírusová hemoragická septikémia), je relatívne nové ochorenie, prvý krát opísané v r. 1984 v Číne. Počas nasledujúcich troch rokov sa rozšírilo do Európy (u nás sa mor vyskytol prvýkrát v r. 1987) a dnes sa vyskytuje na štyroch kontinentoch. Ak dôjde k vypuknutiu moru v chovoch králikov, dochádza k veľmi vysokým stratám spôsobených úhynom zvierat. Mortalita môže dosiahnuť až 100%.
Pôvodca: Kalicivírus, pomerne jednoduchý vírus zo skupiny RNA vírusov. Na svojom povrchu nesie proteín VP60, ktorý sprostredkúva väzbu vírusu na bunku a tým schopnosť infekcie.
Klinické príznaky: Mor králikov prebieha najčastejšie v perakútnej alebo akútnej forme, chronická a subchronická forma sú výnimočné. Klinické príznaky sú najprv nenápadné: malátnosť, somnolencia, inapetencia, v priebehu niekoľkých hodín sa môžu objaviť nervové príznaky – parézy, paralýzy, kŕče, epistaxis, edém spojiviek, prípadne cyanóza. Priebeh je väčšinou veľmi rýchly – zviera uhynie počas 12-24 hodín po objavení prvých klinických príznakov. Často nachádzame už mŕtve králiky bez akýchkoľvek príznakov, väčšinou v dobrej kondícii. Pri pitve zisťujeme krvácaniny na pohrudnici, pobrušnici a obličkách. Na ochorenie sú najodolnejšie mláďatá do veku 60 dní.
Prenos: Priamym kontaktom, vzduchom, prachom, bodavým hmyzom, krmivom, chovateľskými pomôckami. K rýchlemu šíreniu prispieva aj nedostatočná výživa a nevhodná zoohygiena v chove.
Terapia, prevencia: Terapia moru králikov neexistuje, jedinou účinnou ochranou je včasná a pravidelná vakcinácia králikov. Veľký význam pre vytvorenie zdravého a odolného chovu má správne dodržiavanie vakcinačnej schémy. Vakcinačná schéma súvisí s vekovou rezistenciou králikov voči kalicivírusu. Je známo, že pred dosiahnutím 4. týždňa sú králiky voči kalicivírusu prakticky nevnímavé. Medzi 4.-10. týždňom sa vnímavosť zvyšuje a u zvierat vo veku nad 10 týždňov dosahuje maximum.
MYXOMATÓZA KRÁLIKOV
Myxomatózu králikov poznáme vyše 100 rokov. Napriek tomu však nestráca na význame. Počas posledných desiatich rokov sa forma tohto ochorenia mení. Okrem klasickej myxomatózy s výskytom uzlíkov na hlave a opuchmi v oblasti pohlavných orgánov sa stretávame aj s atypickou pľúcnou formou, pri ktorej prevládajú respiračné klinické príznaky.
Myxomatóza môže spôsobiť významné ekonomické straty vyvolané úhynom u drobnochovateľov, ale aj vo veľkochovoch.
Pôvodca: Veľmi odolný vírus myxomatózy patrí do čeľade Poxviridae.
Klinické príznaky: Po 6-10 dňovej inkubačnej dobe dochádza k seróznemu, neskôr hlienovo-hnisavému výtoku z očí a k zlepeniu viečok. Neskôr na ušiach, hlave a na vonkajších pohlavných orgánoch vznikajú myxomatózne uzlovité zmeny. V dôsledku zdurenia nosovej sliznice pozorujeme sťažené dýchanie. O 12-14 dní králiky hynú na vyčerpanosť a kachexiu. Králiky, ktoré infekciu prežijú, sa stávajú doživotnými nosičmi vírusu. V posledných rokoch je častá tzv. pľúcna forma, ktorá sa vyznačuje prevládaním pľúcnych príznakov a obmedzením výskytu myxómov.
Prenos: Priamym kontaktom, vzduchom, prachom, bodavým hmyzom, nepriamo krmivom, chovateľskými pomôckami. Nebezpečným faktorom je nárast populácie komárov, ktoré predstavujú nebezpečný faktor v prenose myxomatózy.
Terapia a prevencia: Terapia neexistuje, jedinou účinnou ochranou je včasná a pravidelná vakcinácia králikov. Imunita nastupuje do 3-5 dní.
Z iných chovateľských opatrení je dôležitá inštalácia sietí na zníženie vniknutia komárov, používanie prípravkov na likvidáciu hmyzu (napr. BIO KILL spray), správna dezinfekcia v chovoch (napr. VIRKON S), vylúčiť kŕmenie krmivom z plôch, kde majú prístup divé králiky a zajace.
PASTEURELÓZA KRÁLIKOV
Pasteurelóza alebo infekčná rinitída je ochorenie králikov s vysokou morbiditou a mortalitou. Môže spôsobovať nerentabilnosť chovu a vysoké straty vyvolané úhynom.
Pôvodca: Pasteurella multocida, môže byť v kombinácia s niektorými inými baktériami.
Klinické príznaky: Pasteurelóza králikov môže prebiehať v niekoľkých formách: septikémie, ochorenia dýchacích ciest, zápaly stredného ucha a mozgu, tvorba abscesov v tkanivách, zápaly pošvy a maternice. Príznaky: fŕkanie, apatia, serózny výtok z nosa, neskôr až príškvary, hnisavý výtok z oka (väčšinou jednostranný na rozdiel od myxomatózy), neskôr až hnisavé zápaly na pľúcach a pohrudnici. Úhyny dosahujú až 90%.
Prenos ochorenia: Priamym kontaktom, nepriamo krmivom, nástrojmi. K šíreniu ochorenia prispieva aj zle odvetraná králikáreň s vysokou koncentráciou amoniaku.
Terapia: Antibiotiká a vitamín A.
Prevencia: Vyraďovanie králikov s príznakmi ochorenia, karanténa novo prikúpených králikov, optimálna výživa a zoohygiena, vakcinácia. Preventívna vakcinácia sa odporúča najmä preto, lebo v prípade vzniku tejto infekcie dochádza k vysokým stratám úhynmi. V neimunizovanom chove sa toto ochorenie šíri rýchlo a riešiť túto situáciu inými prostriedkami je dosť ťažké. Používanie ATB síce vedie k liečebnému efektu, nezabráni však stratám pred začatím liečby, dodržiavanie aplikácia antibiotík značne predlžujú dobu výkrmu a v neposlednom rade vzniká riziko vzniku rezistencie.